Recepty

Cícerovo - špenátová polievka

O máloktorom jedle môžem s toľkou istotou povedať, že viem PRESNE, kedy, kde a s kým som ho jedla prvý raz v živote, ako o cícerovo-špenátovej polievke.

Okrem nej je to asi ešte chobotnica (v chorvátskej reštaurácie neďaleko nášho ubytovania v Pule, s Ivankou brušku (kedy inokedy skúšať takéto šialenosti ako v období prvého tehotenstva…?😜), kde sme si boli užiť naposledy ako dvojica koncert Davida Gilmoura), avokádo (u sestry v máji roku 2011 v Kolumbii, v prvý večer, čo sme u nich boli hneď po prílete a straaaašne nám vtedy nechutilo :D) a sumcový paprikáš na tvarohových rezancoch (veľmi typická maďarská špecialita, mne sa spája s kolektívom prvej lekárne, v ktorej som bola zamestnaná, bol to - nazvime to - teambuilding, sumec bol ulovený manželom a synom bývalej kolegyne, uvarený kolegom vonku v kotlíku a tvarohové rezance boli vlastnoručne uhnietené jeho manželkou. Každopádne to bol jediný teambuilding, ktorý sme za 5 rokov mali a bol to najlepší sumcový paprikáš s tvarohovými rezancami, aký som jedla a teda jedla som ich už nespočetne, pretože akonáhle je v nejakej reštaurácii v ponuke, objednávam si, nakoľko táto pre mňa prekvapivá a zdanlivo nehodiaca sa kombinácia je neskutočne chutná. Ale kotlíkovú verziu nič neprekoná :) ♥).

No dobre. Ak by som sa silno zamyslela, určite by som prišla na ešte ďalšie jedlá, nakoľko moja pamäť na udalosti je dosť silno spätá s chuťami a vôňami, ale už sa mi zamýšľať nechce :) A faktom zostáva, že kedykoľvek varím cícerovo-špenátovú polievku - a to sa veru stáva často, nakoľko je jednou z našich najobľúbenejších a navyše jej príprava trvá naozaj len chvíľku - spomeniem si na okamih, kedy som ju prvý raz ochutnala.

A vždy ma pobaví, že to bolo v reštaurácii rýchleho občerstvenia 🙂

No fakt. V Budapešti. S mojou sestrou. Po úspešnom zložení štátnic a obhajobe diplomovky, chvíľu pred mojou promóciou (takže to bolo niektorý júnový de) v roku 2010), ktorej sa moja sestra nemohla zúčastniť, pretože už musela letieť späť do Kolumbie, dovolenka sa jej končila. Myslím, že mi svoju neprítomnosť chcela vopred vynahradiť, a tak ma pozvala na výlet do Budapešti, iba my dve a “babský” deň. Pomohla mi vybrať šaty na promóciu a následne mi ich aj kúpila (!), pobehali sme obchody (dodnes nosím niektoré tričká, ktoré sme spolu vtedy kúpili), kúpila mi jantárové náušnice a prsteň ako darček k promócii (myslím, že preto, že som nesmierne obdivovala jej jantárové šperky, ktoré mala z Kolumbie - ak si dobre pamätám, tam je jantár dosť rozšírený v šperkoch, podobne ako aj smaragd) a ešte ma pozvala aj na obed 🙂

A práve v tomto bode sa dostávame k špenátovo-cícerovej polievke 🙂 Keďže sme v obchodoch strávili veľa času a blížil sa čas odchodu nášho vlaku späť domov, neostalo veľa času na jedlo. Zaujala nás ale reštaurácia rýchleho občerstvenia, na ktorej názov si už nespomeniem, ale viem, že ponúkali menu polievka + zapekaný sendvič plný olív a zeleniny 😀 Bol to koncept “zdravšej” alternatívy rýchleho občerstvenia a to nás so sestrou zaujalo, nakoľko ani jedna z nás nezdravému jedlu neholdovala a ani neholduje 🙂 A jedlo sme dostali prakticky okamžite 🙂

Dobre hádate. Aký sendvič sme vtedy jedli, to vám už nepoviem, ale na polievku, ktorú v ten deň uvarili, som dodnes nezabudla a z času na čas mi pripomenie posledný intenzívny deň, ktorý som so svojou sestrou zažila v zložení 1:1, kým sme obe “vyleteli” z hniezda a začali žiť svoje dospelácke životy a takýto deň si v nich už jedna pre druhú (zatiaľ!) nikdy nevyhradili 🙂

A prečo ma tak zaujala? Som si istá, že som si v tom okamihu ani neuvedomovala, že prežívam akýsi míľnik v našom sesterskom vzťahu 🙂 Brala som to ako deň ako každý iný. Tá polievka mi jednoducho chutila. Kombinácia špenátu a cíceru s cesnakom mi prišla ako netradičná, ale veľmi jednoduchá a podarená, a tak sme popri jedení so sestrou hádali, čo všetko v tej polievke môže byť obsiahnuté a či by sa dala urobiť aj doma.

Neviem ako ona, ale ja som to krátko na to aj skúsila a rokmi dotiahla do dokonalosti :) Neviem, či v zmysle, že by chutila presne rovnako ako tá v Budapešti (to už si úprimne neodvažujem tvrdiť, že si pamätám 😀), ale rozhodne v zmysle, že nám doma neskutočne chutí ♥

A tak ho vkladám aj sem na môj blog. Pretože presne spĺňa všetky kritériá, ktoré potrebuje jedlo, aby sa stalo mojím obľúbeným: zdravá, rýchla, výživná a neskutočne chutná ♥

INGREDIENCIE

• 1-2 balenie špenát (podľa chuti) mrazený alebo čerstvý
• 1ks cibuľa
• 1/2ks pór
• 1-2 konzerva cícer (alebo suchý predvarený, ekvivalentné množstvo)
• 1-5 strúčik cesnak (podľa chuti, ako kto má rád) kúsok maslo
• mlieko (alebo nie, podľa chuti)
• soľ, rasca celá, rasca mletá, nové korenie, korenie 4 farieb (alebo čierne), mletá paprika, nové korenie, muškátový oriešok, kurkuma

POSTUP

1. Cibuľu som nakrájala na drobno a spenila na masle

2. Pridala som nadrobno nakrájaný pór, trochu celej rasce a nechala popražiť

3. Zliala som šťavu z cícera a cícer pridala k cibuli, poprášila paprikou a chvíľu tiež popražila.

4. Zaliala som vodou, osolila, pridala 2-3 guľôčky nového korenia, priviedla k varu a chvíľku povarila

5. Pridala som umytý a pokrájaný špenát, nechala zvädnúť a chvíľku povarila.

6. Priliala som 1-2dcl mlieka (nie je to nutné, len to trochu zvýrazňuje chuť), ochutila som soľou (ak ešte treba), korením, rascou, muškátovým orieškom a kurkumou, priviedla k varu

7. Keď bol už špenát mäkký, ale stále krásne zelený, pridala som prelisovaný cesnak, zamiešala a polievku odstavila

8. Hotovo, môže sa podávať 🙂

Drahá sestra, ak čítaš tieto riadky, pamätáš si ešte na túto polievku? 🙂 Uvarím ti ju, keď najbližšie dojdete? 🙂 Či vybehneme vo dvojici dakam? ♥ 🙂

A čo vy, vyskúšate? 🙂