27
Oct
2021

Recepty

Bryndzové tekvičky

Bryndzové tekvičky

Keď som dnes ráno vyzrela von oknom, pochopila som, že je to definitívne – jesenné dni sa z tých hravých, hrejivých, so sladkou spomienkou leta, menia na tie sychravé, sivé, s mrazivou predzvesťou zimy. A tak je to vlastne fajn a správne, všetko na svete má svoj čas a svoj priestor, rovnako tak aj jeseň s drsnými ránami, kedy nám chlad preniká až do kostí, lebo, zachytávajúc posledné lúče hrejivého slnka, odmietame ešte zo skrine vytiahnuť TEN ťažký zimný kabát a potiť sa v ňom počas príchodov domov, a tak radšej trénujeme svoju odolnosť a imunitu, až kým to jedno ráno neprepískneme a po príchode domov sa zaprisaháme, že zajtra je TEN deň :-)

Ale nepredbiehajme ešte. Ako som napísala vyššie, všetko má svoj čas a svoj priestor, a ten ešte nenastal. Teraz sa to ešte len láme, a tak máme možnosť vychutnávať si aj takéto utešené pohľady: stromy haliace sa do výrazných jesenných farieb a beloba inovati, ktorá im zo sýtosti uberá – čas zastaviť sa, pokochať, zhlboka sa nadýchnuť a nabrať síl vďaka činnostiam, rituálom a konzumácii jedál a nápojov, ktoré v jeseni a zime zahrejú nielen naše telo, ale najmä našu dušu :-) Malé radosti nie sú ani v jeseni na zahodenie, práve naopak! :-)


Jesenná príroda

Po mojom krátkom zastavení sa pri okne som vkráčala do každodennosti. Hrala som sa s deťmi, vybehla s nimi na pár minút von, nech otužovaním porazíme bacily, trošku som zveľaďovala náš príbytok... až mi o asi 11-tej trklo, že nám musím dnes navariť obed. Slepačia polievka, ktorou liečim naše deti v tieto dni, nám ostala zo včera a mne včera pred spaním nenapadlo, že nemáme druhý chod. Zabudla som niečo na varenie nachystať z mrazničky. Ups. Táto drobná psychická práca matky na materskej občas nechá vyniknúť moju nesústredenosť. Nuž, stalo sa, a ako takmer vždy, aj teraz môj omyl viedol k neočakávane vydarenému koncu.

Ale poporiadku. Predtým som si ešte vypočula (takmer nečujné) frflanie môjho muža ohľadom zabúdania na esenciálne potreby, ako napríklad jedlo, čo bola tá menej romantická časť tohto príbehu (aj keď, musím priznať, že oprávnená :-)). Malo to ale svoj význam – podarilo sa mi ostať nad vecou, a to ma veľmi potešilo a nabilo energiou - a pustila som svoju myseľ a intuíciu, nech sa pohrajú s tým, čo mám v špajzi. Mala som na ne len úplne jednoduché požiadavky – nech je to rýchle, vyvážené, hravé a pri spomienke na ranné zastavenie pri okne pre mňa zrazu bolo dôležité, aby to bolo aj jesenné, zahrievajúce.

Voľba padla na najtypickejšieho jesenného obyvateľa mojej špajzy, ktorý sa tam nachádzal – tekvičku hokkaido. Hokkaido máme veľmi radi, či už ako polievku, kari s kokosovým mliekom a cícerom, alebo pečené samostatne, prípadne so zeleninou a zemiakmi ako prílohu. Klamem. Ešte typickejší predstaviteľ tam v špajzi bol a ešte stále je – gaštany, ktoré si postupne pečieme a po večeroch sa nimi zahrievame :-) Pri pohľade na ne mi však neprišlo na um žiadne varené jedlo a nemala som nimi chuť „plytvať“, keď nám tie pečené tak chutia :-)

Takže hokkaido. Prebleslo mi narýchlo mysľou karí, ale keďže toto korenie Ivanka až tak neobľubuje a mám ju po chorôbke ešte stále na doliečovanie doma zo škôlky, tento návrh u mojej mysli neprešiel. Pri pohľade do chladničky na bryndzu a Lučinu mi však všetko bolo jasné. Halušky z hokkaida s bryndzou. Že mi to skôr nenapadlo! Veď halušky a cestoviny sú ideálne jedlo pre deti, do ktorého je možné skryť akúkoľvek zeleninu a ony ju spapajú, a dokonca s chuťou! Mám odskúšané špenátové, brokolicové, mrkvové, dokonca cviklové, ale aj hokkaidové. A presne tie som mala v pláne aj dnes.

V procese prípravy som sa rozhodla ich urobiť výživnejšie (typická ja :-)) a namiešala som do nich rôzne druhy múk, resp. vločiek. Ovsené vločky pre ich obsah vlákniny, betaglukánov na imunitu, bielkovín a komplexných sacharidov, ale aj vitamínov a minerálov. Pohánkové vločky najmä pre obsah rutínu na posilnenie ciev a minerálov, najmä železa, ktoré sa v našej rodine veľmi zíde. Špaldová múka v mojej kuchyni takmer nahradila klasickú pšeničnú, a to najmä z dôvodu, že by malo byť možné ju pestovať ekologickejšie, a navyše má v porovnaní s ňou vyšší obsah vlákniny, vitamínov, minerálov a nižší obsah cukrov. Bielkoviny som doplnila vajíčkami, zeleninu hokkaidom a mrkvičkou. Omáčka vnáša do pokrmu zdravotné benefity kôpru, probiotiká, bielkoviny a lahodnú chuť mliečneho tuku (ktorý je potrebný na rozpustenie a vstrebanie niektorých vitamínov) a jedlo je korunované karamelizovanou cibuľkou s troškou škorice, ktorá má za úlohu konzumenta prekvapiť, pohrať sa s jeho chuťovými pohárikmi a zahriať ho :-)

V procese, keď som zistila, že som si vymyslela ozaj rýchle jedlo, som sa rozhodla, že to nebudú halušky, pohrávala som sa s myšlienkou domácich tagliatelle, alebo gnocchi, či šúľancov, napokon padla voľba na guličky, ktoré majú predstavovať mini tekvičky, keď už prichádza ten Halloween a moja Ivanka sa ho už nevie dočkať. Chcela som jej čakanie spríjemniť. A nemohla som spraviť lepšie – dievčatá moja činnosť natoľko zaujala, že sa ku mne obe pridali a nakoniec sme z toho celého mali ešte aj príjemne strávený spoločný čas spojený s hrou s „plastelínou“. Jednak mali z jedla po naservírovaní oveľa väčšiu radosť, jednak konečne prestali svojmu ockovi liezť po chrbte a ten sa mohol nerušene venovať montovaniu novej obývačkovej steny.

Budeme mať obývačku, juchuuuu! (Až Ikea dodá dvierka :D Ktoré už máme kúpené :D Vraj snáď v strede novembra :D Tak snáď, no :D)

No a čo poviete na bryndzové tekvičky so skaramelizovanou cibuľkou, trúfnete si? :-)

HALUŠKY:

OMÁČKA:

KARAMELIZOVANÁ CIBUĽKA:

POSTUP:

Hokkaido som nakrájala na kocky, do zmäknutia sparila v hrnci s parákom (viď foto) a nechala vychladnúť. Zliala som vodu (do väčšieho hrnca, budem v ňom vyvárať cestoviny, voda je vzácna ♥) a tekvicu rozmixovala ponorným mixérom na kašu. Do hrnca som pridala dve vajíčka, soľ a mleté korenie, nadrobno nastrúhanú mrkvu, rozmixované oba druhy vločiek a špaldovú múku. Každá múka saje inak, takže som prisýpala, kým som nemala približne plastelínovú konzistenciu, a kým sa mi cesto nelepilo na ruky. Po dosiahnutí ideálnej konzistencie som tvarovala guľky s priemerom cca 1-1,5cm, v podstate som bola dôsledná v tom, aby boli všetky približne rovnaké, nech sa vyvaria približne naraz. Je možné si pomôcť navlhčením rúk. Medzitým som do hrnca so zliatou vodou z parenia hokkaida pridala viac vody, osolila som ju, priviedla k varu a do vriacej opatrne nahádzala guličky-tekvičky. Za občasného pomiešania som tekvičky vyvarila (po vyplávaní na povrch povariť ešte cca 5 minút, väčšinou chutnám, či sú uvarené). Medzitým som v miske zmiešala bryndzu, Lučinu a kyslú smotanu a primiešala som aj nadrobno nakrájaný kôpor a mleté korenie (je možnosť dosoliť, pre mňa bola omáčka od bryndze slaná dosť). Napokon som pokrájala očistené fialové cibule na drobné kocky, skaramelizovala ich na masle a dochutila soľou, rascou a škoricou. Tekvičky som podávala preliate omáčkou a posypané karamelizovanou cibuľkou.


Hrniec s parným sitkom a napareným hokkaidom v ňom Hrniec s rozmixovaným hokkaidom a ponorným mixérom Hrniec s cestom na váhe a pohárom s múkou Hrniec s cestom a mja ruka, ktorá ho akurát hnieti :) Hotové cesto v hrnci Vytvarované tekvičky na doske, ešte nespracované cesto a momentka, ako si z neho rúčky mojich asistentiek uštipávajú, aby ho mohli tvarovať Hotové tekvičky na doske Kompozícia hotového jedla na tanieri s miskou tekvičiek, miskou cibuľky, miskou omáčky a celej tekvice hokkaido z hora Detail na tanier s hotovým jedlom Kompozícia hotového jedla na tanieri s miskou tekvičiek, miskou cibuľky a celej tekvice hokkaido spredu

Nech vám chutí!

Tip: Viem, že najchutnejší a najzdravší kôpor je ten čerstvý a v tesnom závese za ním ten uchovaný mrazom, ale ak ste si nestihli odložiť, alebo sa ho urodilo málo (ako nám minulý rok), našla som kvalitnú sušenú alternatívu. Neviem, ako to robia, ale mne sa taký voňavý nikdy nepodarilo usušiť :-)

Tip2: cestoviny je možné pripraviť aj na rôzne iné spôsoby. Ubratím múky a vytvorením polotekutej konzistencie z cesta uvariť halušky, z rovnakej konzistencie, ako je v recepte, ušúľať šúľance (a dokonca ich aj podávať nasladko s makom, orechami, tvarohom, či opraženou krupicou), guľôčky roztlačiť vidličkou na gnocchi, prípadne prisypaním múky tvarovať tagliatelle, prípadne, ak máte strojček, tak aj iné druhy cestovín. Obmedzením je len nedostatok fantázie, chuti, času, alebo kuchynského vybavenia (ako v mojom prípade chýba ten strojček na výrobu cestovín :-D )

Ahoj!
Som Anna,


a vy práve čítate moje zápisky s postrehmi z každodenného boja s perfekcionizmom a z neho vyplývajúcej prokrastinácie a frustrácie, ktoré u mňa práve materstvom nabrali na intenzite. Ak to máte podobne, rada vás inšpirujem myšlienkami, čriepkami zo života i receptami a ešte radšej vás spoznám a skamarátim sa s vami, nech sme v tom spoločne :-). Keď sa zrovna neľutujem na MD, vytešujem sa mojich dvoch dcér a manžela, zaujímam sa o psychológiu vzťahov a výchovy, pečiem torty a vyváram mňamky, učím sa tvoriť nové veci, spoznávam svoju osobnosť a jej interakcie s okolím a hrdo nosím titul magistry farmácie.